Dobrovoľný hasičský zbor

História organizovanej ochrany príbytkov a hospodárskych budov pred ohňom v obci Sekule siaha pred dátum, ktorý podľa písomností považujeme za deň založenia hasičského zboru. Sekulskí hasiči boli do tohoto obdobia organizovaní v hasičskom spolku v susednom Moravskom Svätom Jáne. V roku 1896 sa však rozhodli na žiadosť najmladších členov založiť si samostatný hasičský zbor. Iniciatívu podporilo i vtedajšie predstavenstvo obce a na jeho návrh boli do vedenia zboru zvolení Peter Hajdin (kapitán), Ján Šimek (podkapitán), Ján Hajdin (pokladník), Ján Kadera (strojník), Jozef Fišer a Florián Blažek (cívar), Karol Pollák (trubač). Zároveň bolo prijaté uznesenie o výkone stráží od 1.júna do 30.septembra, aby sa zabránilo škodám na majetku občanov. Veĺmi zreteľne sa tu črtá odkaz našich predchodcov - zakladateľov spolku hasičov budúcim generáciám: "Láska k blížnemu a pomoc blížnemu svojmu." Tento odkaz bez ohľadu na roky vojny alebo mieru, bez ohľadu na roky biedy alebo hojnosti, bez ohľadu na politické alebo spoločenské pomery sekulský hasičský zbor so cťou plnil a plní až do dnešných čias.

Prvé finančné prostriedky získali miestni hasiči z odpredaja olivového dreva, získaného zo stromov, ktoré rástli pri ceste smerom do Borského Svätého Jura, na zakúpenie štorkolesovej ručnej striekačky od viedenskej firmy Knaust. V roku 1902 v časti obce U stodol vykopali obecnú studňu.
V rokoch 1.svetovej vojny, keď muži v aktívnom veku narukovali, zbor v obmedzenom počte naďalej vykonával svoje poslanie. Činnosť naplno sa obnovila v roku 1922 už v Česko-Slovenskej republike. Veliteľom 21-členného hasičského zboru sa 17.júna 1922 stal na dlhých 28 rokov Florián Hajdin, ktorý bezosporu patrí k najvýznamnejším osobnostiam zboru počas jeho 100ročného trvania. Na valnom zhromaždení podal výbor návrh na vypracovanie stanov spolku v slovenčine, keďže dovtedajšie stanovy boli spísané v reči maďarskej. Medzi významé medzníky patrí i rok 1928, kedy zbor zakúpil hasičskú zástavu - prapor, vysvätenú 15.augusta 1928 vdp. kaplánom Františkom Puškerom. Na jej zakúpenie čiastkou 5 tisíc korún prispela pani Anna Maxiánová, ktorá sa stala aj krstnou matkou zástavy.

V čase Slovenského štátu od roku 1939 bola polovica zboru zaradená do pohraničnej finančnej stráže. Po mobilizácii v roku 1940 prácu hasičov vykonával len obmedzený počet mužov. Pri prechode frontu členovia zboru vo dne i v noci držali pohotovostnú službu v zbrojnici. Hasičský zbor zasiahol významnou mierou aj pri železničnom nešťastí v roku 1947, keď sa zapojil do záchrany životov cestujúcich a odstraňovania následkov havárie.

Florián Maxián /syn krstnej matky hasičskej zástavy/ čiastkou 5tisíc korún prispel na zakúpenie dvojkolesovej motorovej striekačky. Dňa 5.marca 1950 sa Florián Hajdin vzdal funkcie veliteľa a do tejto funkcie bol zvolený Vendelín Janči, pričom sa vymenili všetci funkcionári zboru. S reorganizáciou zboru v roku 1951 starší členovia nesúhlasili, a tak miestny národný výbor do vedenia zboru dosadil 10 členov, z ktorých sa podľa zápisov uplatnil v nasledujúcom období len jeden. S výstavbou novej zbrojnice sa začalo v roku 1952. Podieľali sa na nej všetci občania a stavba bola slávnostne odovzdaná do užívania 8.septembra toho istého roku. Sochu patróna sv.Floriána darovala hasičskému zboru rodina Penáková. V tom roku bol hasičský zbor premenovaný na Miestnu jednotu a Požiarny zbor, pričom za veliteľa Požiarneho zboru bol cestou MNV vymenovaný Vendelín Janči a za predsedu Miestnej jednoty bol zvolený Ján Leskovský, ktorého možno považovať za ďalšiu významnú osobnosť v histórii hasičského zboru.

V roku 1951 prijal zbor aj 10 dorasteniek a v roku 1953 založil divadelný ochotnícky súbor pod vedením pani učiteľky Márie Kučerkovej. V takomto zložení mohol už hasičský zbor organizovať kultúrne podujatia so širším dosahom aj na celú obec a stal sa vlastne reprezentantom a tvorcom kultúrneho života v Sekuliach.
V 60.rokoch sa sekulskí požiarnici zúčastňovali aj okresných súťaží, v roku 1966 sa družstvo mladých požiarnikov prebojovalo do krajského kola. V roku 1974 nadviazal zbor veľmi úspešnú a plodnú spoluprácu s kolegami z Týnca na Morave. Kontakty v pracovnej i kultúrnej oblasti sa od tých čias rozvíjajú už dvadsaťdva rokov.
Aj keď sa v roku 1976 obce Sekule a Moravský Svätý Ján zlúčili, požiarne zbory zostali samostatné. Po osamostatnení obce Sekule v roku 1990 a otvorení hraníc s Rakúskom nadviazal sekulský zbor spoločenské kontakty s hasičmi z obcí Hohenau a Niedrabsdorf. Vzájomná spolupráca obohacuje jednotlivé zbory o skúsenosti z oblasti odbornej a kultúrnej činnosti a napomáha k nadväzovaniu neformálnych priateľských vzťahov.
Od roku 1990 usporadúva sekulský hasičský zbor na sviatok sv.Floriána celoobecnú slávnosť, ktorá pozostáva z ďakovnej sv.omše, slávnostného pochodu hasičov obcou a kladenia vencov na cintoríne. Slávnosť sa obyčajne končí vo večerných hodinách tanečnou zábavou. Od roku 1991 poriada zbor tradičnú súťaž požiarnych družstiev o Pohár starostu obce Sekule, ktorého sa zúčastňujú aj zbory z blízkeho okolia Sekúl, Rakúska a družstvo z Týnca na Morave. Od roku 1993 zabezpečujú členovia sekulského zboru každoročne čestnú stráž pri Božom hrobe a poriadateľskú službu na procesiách Božieho Tela. Okrem toho vypomáhajú pri poriadaní mariánskych pútí v neďalekom Šaštíne.

V máji 1993 začal požiarný zbor s prípravou výstavby požiarnej zbrojnice, ktorej rekonštrukcia v hodnote 1,500.000,-Sk z prostriedkov obecného úradu, vedeného starostom obce Jánom Emrichom, bola ukončená pri príležitosti stého výročia založenia hasičského zboru v Sekuliach 6.7.1996. Tak, ako prestavbu obecného úradu, aj projekt prestavby a interiéru je dielom ing.arch. Františka Cvengroša. Obe tieto zrekonštruované budovy sú dnes architektonickými dominantami centra obce Sekule. V slávnostný deň, kedy bola požiarna zbrojnica vysvätená, bola obnovená a znovuposvätená aj spolková zástava hasičského zboru v Sekuliach. Jej obnovu po šesťdesiatichôsmych rokoch zabezpečila pani Terézia Kudlová a ako krstná matka ju pri posviacke odovzdala zboru. Budova požiarnej zbrojnice je výrazom ocenenia práce predchádzajúcich generácií hasičov i dar obce nasledujúcim generáciám. O význame, vážnosti a spoločenskom postavení sekulského hasičského zboru svedčí i finančný príspevok sponzorov, za pomoci ktorých mohli byť oslavy storočnice dôstojne pripravené.
Nech svätý Florián, patrón hasičov, ochraňuje majetky našich občanov a pomáha sekulskému hasičskému zboru na prahu 21.storočia plniť jeho poslanie i naďalej. 

Alojz Kunštek